Alfred Nobel
Alfred Nobel
| Alfred Nobel | |
|
švédsky chemik, inžinier a patril k najvýznamnejším vynálezcom 19. storočia. | |
| Narodenie | 21. október 1833 |
| Úmrtie | 10. december 1896 |
|
| |
Alfred Bernhard Nobel (* 21. október 1833, Štokholm – † 10. december 1896, San Remo ) bol švédsky chemik, inžinier a patril k najvýznamnejším vynálezcom 19. storočia. Svojím závetom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, fyziológie alebo medicíny a mierotvorby, Nobelovu cenu.
Životopis
Pochádzal z rodiny švédskeho chemika, podnikateľa, vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Štokholme. Jeho stavebná firma zbankrotovala a celá jeho rodina i s ním odišla do Ruska. Začal sa zaoberať výrobou výzbroje pre armádu. Presvedčil aj cára, jeho generálov o jeho užitočných vynálezoch. Tam vďaka svojím vynálezom dosiahol váženého postavenia a finančná situácia jeho rodiny sa zlepšila.
Alfréd Nobel mal súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokov hovoril plyne švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky.. Mal široké záujmy. Zaujímal sa najmä o poéziu, literatúru, ale aj chémiu a fyziku. Na prianie svojho otca sa vybral do sveta, aby si rozšíril vedomosti, získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve. Neskôr sa mal vrátiť a pomáhať mu v podniku. Počas dvoch rokov navštívil Švédsko, Nemecko, Francúzsko a USA. V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika, profesora Peluoza. Tam sa tiež zoznámil s mladým talianskym chemikom Ascaniom Sobrerom, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerínu. Začal sa tím zaoberať a lákala ho predstava praktického využitia.
V roku 1852 sa na žiadosť svojho otca vrátil do podniku, aby otcovi pomohol. Po skončení krymskej vojny bola opäť firmy na pokraji bankrotu. V roku 1863 sa časť rodiny opäť vrátila do Švédska, kde ich otec založil továreň na výrobu nitroglycerínu v mestečku Heleneborg. O rok neskôr sa stala nehoda, došlo k výbuchu v továrni a o život prišlo niekoľko ľudí vrátane mladšieho Alfrédovho brata. Ich otec to neuniesol a následne nato umrel. Po tejto údalosti začal mať Alfréd výčitky svedomia ohľadom výbušnín.
Dynamit
Hlavný článok: Dynamit
Alfréd bol síce hlboko otrasený, ale stále ho lákala túžba podmaniť si silu nitroglycerínu. Neodradil ho ani zákaz švédskej vlády postaviť opäť továreň. Svoju experimentálnu činnosť presunul na starú loď ukotvenú v strede jazera. Nezanedbával pritom bezpečnosť. V roku 1867 začala jeho firma Alfred Nobel & Co vyrábať výbušninu pod názvom dynamit. Tým sa odštartovala jeho kariéra vynálezcu. Čoskoro bol po dynamite veľký dopyt.
Alfréd Nobel založil továrne a laboratóriá v 20 krajinách 5 kontinentov. Jeho patent zakúpilo množstvo vlád, pretože šetril mnoho peňazí. Stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete. Žil v Paríži, ale prakticky bol stále na cestách a nemal súkromný život. Nikdy sa neoženil. Udržiaval veľmi priateľský vzťah s rakúskou kňažnou Berthou von Suttner, ktorá mu na krátko robila asistentku. Bola v roku 1905 odmenená Nobelovou cenou za mier. K jeho ďalším objavom patrila výbušná želatina z roku 1875, ktorá tvorila základ všetkých druhov strelného prachu.
Posledné roky
Alfréd Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895 testament. Na ďalší rok 10. decembra 1896 umrel San Reme, v Taliansku. A za svoj život zaregistroval 335 patentov. Vykonávateľmi závete boli dvaja mladí inžinieri Ragnar Sohlman a Rudolf Lilljequist, ktorí patrili medzi zakladateľov Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých Nobelom na tento účel.
Pomenované po ňom
Nobelovo meno ešte stále žije a to v názve medzinárodného fyzikálneho ústavu v Štokholme a v umelom rádioaktívnom prvku nobélium vyžarujúcom alfa - častice, objavenom v roku 1957. Nobelove ceny sa udeľujú 10. decembra. v deň úmrtia A. Nobela v Štokholme a zároveň v Osle. Jej súčasťou sú prednášky laureátov Nobelovej ceny.
Testament
Obrovskú senzáciu vyvolal testament Alfréda Nobela. Toto je jeho skrátená verzia:
S celým mojím zostávajúcim realizovateľným majetkom bude naložené takto: Kapitál vložený vykonávateľom mojej závete do bezpečných cenných papierov dá základ fondu, z ktorého úrokov budú každoročne odmeňovaní tí, ktorí v uplynulom roku preukázali ľudstvu najväčší úžitok. Úroky nech sú rozdeľované na päť rovnakých častí, z ktorých jedna pripadne tomu, kto urobil najdôležitejší vynález alebo objav v oblasti fyziky; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší chemický objav alebo zdokonalenie; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší objav v oblasti fyziológie alebo medicíny; jedna časť tomu, kto vytvoril v literatúre vynikajúce dielo s ušľachtilou myšlienkou; a jedna časť tomu, kto vykonal najviac pre zblíženie národov a zrušenie či zmenšenie armád alebo sa zaslúžil o usporiadanie a podporu mierových kongresov. Ceny za fyziku a chémiu budú udeľované Švédskou akadémiou vied, ceny za fyziologické alebo lekárske práce Karolínskym inštitútom v Štokholme, za literatúru Akadémiou v Štokholme a ceny popredným obrancom mieru päťčlenným výborom, ktorý zvolí nórsky parlament. Je mojou vyslovenou vôľou, aby sa pri udeľovaní cien nebral žiadny ohľad na národnosť a cenu obdržal ten najzaslúžilejší, nehľadiac na to, či je Škandinávec alebo nie.
Svojou záveťou poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Jeho záveť vtedy pritiahla pozornosť celého sveta. Množstvo ľudí tiež kritizovalo medzinárodný charakter cien, presadzovali obmedzenie len na Švédsko. Ale to by v žiadnom prípade sa nehodilo k postave svetoobčana, akým Alfréd Nobel nepochybne bol. Vyriešenie pozostalostí sa natiahlo do roku 1900, pretože niektorí jeho dediči sa snažili spochybniť platnosť testamentu. Nastali problémy tiež s tým kde je skutočné bydlisko Nobela a váhavému postoju inštitúcií, ktoré mali podľa testamentu prevziať odpovednosť za udelenie cien a peňazí.
Založenie Nobelovej nadácie schválil švédsky kráľ 29. mája
